Ježíšův soudný trůn

Ježíšův soudný trůn

Ľudia, to bol ale deň! Taký deň som teda ešte nezažil. Môžem to povedať s úplnou istotou. Taký deň som fakt ešte nezažil. Aby ste si ho mohli dostatočne predstaviť, musím vás vziať na jeho úplný začiatok.

Anjel predstavil ďalšieho človeka, ktorý mal predstúpiť pred súd. Pompanea Racina. Pompanea pochádzala z Ríma, z prvého storočia. Bola veriaca ešte predtým než Pavol prišiel do Ríma. Bola prvá s triedy Sanitoriálov (?), ktorá uverila v Krista. Odstrkovali ju a posmievali sa jej pre jej vieru. Dokonca aj jej manžel si z nej robil posmech. Ale pre jej bezpodmienečnú lásku a svedectvo nakoniec aj on odovzdal život Kristovi a rástol vo viere. Ako manželský pár založili zbor vo svojom dome, ktorý prežil až do tretieho storočia. Ježiš povedal: "Och, som na teba taký hrdý." Dal jej korunu slávy za to, že sa starala o jeho stádo. Povedal: "Správne, moja dobrá a verná služobníčka! Buď oslávená!" Keď sa vrátila na svoje miesto, anjel zabúchal znovu.

William Carry. William Carry bol človekom, ktorého by ste určite za kresťanského hrdinu nepovažovali. Žobrácky obuvník z Anglicka, ktorý mal túžbu ísť evanjelizovať svet. Túto túžbu však nezdieľala aj cirkev vtedajšieho Anglicka. To ho však nezastavilo. Rozhodol sa, že pôjde na Maltu, aj keď nemal žiadnu podporu ani povzbudenie. Potom šiel do Indie a stal sa známym ako otec modernej misie pre tých, ktorí boli okolo v deň Kristovho návratu. Ježiš urobil s Williamom zaujímavú vec. Postavil sa vedľa neho, obrátil ho k zástupom a povedal: "Ak dnes stojíte pred súdnou stolicou Kristovou vďaka vplyvu, ktorý mal tento muž, či už priamemu alebo nepriamemu, počas stáročí veľkého misijného hnutia, postavte sa, prosím." Po celom štadióne sa postavila asi miliarda ľudí a mali rôznu farbu pleti a hovorili rôznymi jazykmi. Muž užasol. Ježiš ho zdvihol z kolien a povedal: "Ach, William, správne, dobrý a verný služobník." A bol oslávený. A anjel predstavil ďalšieho človeka.

Angela Moserová. Akonáhle oznámili Angelino meno, nad štadiónom v nebesiach zašumeli anjelské krídla. To je zaujímavé! Čo sa tam deje? Pomyslel som si na Juriela. "Juriel, čo sa to tam deje?" Juriel povedal: "Sme veľmi vzrušení, lebo na rad prišla Angela." Povedal som: "Prečo? Čo urobila? Čo vybudovala? Čo dala? Koho viedla?" Juriel povedal: "Nič z toho. Ona stála v zákulisí hrdinov neba." Videl som, ako sa jej život premietol pred mojimi očami. Rozhodla sa, že zostane slobodná, aby sa mohla starať o svoju postihnutú sestru a starnúcu matku. Pracovala v zákulisí služieb v cirkvi a starala sa o ľudí, ktorí slúžili.

Dôvodom však, prečo bola Angela známa v nebi, bol jej modlitebný život. Ó, táto žena sa modlila. Modlila sa za misionárov, za stratených ľudí, ktorí zastávali vplyvné postavenie. Modlila sa za chorých. Modlila sa bez prestania. Keď ukázali toho dosť na súdnej stolici Kristovej, Ježiš doslova vyskočil z trónu a bežal jej oproti, objal ju a povedal: "Ach, Angela, som na teba taký hrdý! Poď sem! Správne, moja dobrá a verná služobníčka." A Angela bola oslávená. Všimli sme si, že bola oslávená viac ako všetci doposiaľ. Dokonca viac než William Carry, ktorý bol pred ňou. Keď sa vrátila na svoje miesto, žiarila tak, že osvetlila celú jednu časť štadiónu. Pomyslel som si - wow! Modlitba musí byť skutočne dôležitá. Mal som počúvnuť Petra. Hovoril mi to. Kázal o tom. Ale ja som nepočúval. Pomyslel som si, že keby som sa tak mohol vrátiť späť a žiť znova,... keby len....modlil by som sa viac. Lebo na súdnej stolici Kristovej modlitba všetko mení.

Anjel predstavil ďalšieho človeka, ktorý sa mal dostaviť pred súdnu stolicu: Jozef Ray Robinson. Jozef sa narodil na Juhu počas hospodárskej krízy. Nebolo to práve najlepšie miesto pre Africko-amerického džentlmena. Nedovolili mu navštevovať školu. Takže musel pracovať v niekoľkých zamestnaniach, aby zaplatil účty za jedlo pre svojich osem detí. Pracoval ako osobný vodič luxusných áut, roznášal noviny, čistil topánky, vrátnik veľkej budovy plnej kancelárií... och... veď je to Joe, vrátnik budovy, kde sídlila naša firma.

Spočiatku som ho vôbec nespoznal. Jeho život sa odohrával pred moji očami a bol som pokorený. Nezahorkol, keď mu školská rada zakázala chodiť do školy. Naučil sa čítať sám, keď skúšal čítať Nový zákon. Naučil sa naspamäť množstvo veršov z celej Novej zmluvy. Vedel, že Biblia, Božie slovo je dvojsečným mečom, preto každému, s kým sa stretol, citoval biblické verše. Nebol som jediný, komu ich hovoril. Ježiš sa spýtal ľudí, koľkých z nich ovplyvnil Joe, a požiadal ich, aby sa postavili. Uvidel som asi sto ľudí z našej firmy, ktorí sa mohli postaviť pred súdnu stolicu Kristovu vďaka jeho svedectvu. Ja som si pomyslel: "Tak to je teda ten chlapík, čo ma dnes ráno nahneval. A teraz pochybujem, či som vôbec hoden očistiť mu topánky tu v nebi." Ježiš povedal: "Správne, môj dobrý a verný služobník. Buď oslávený!" Joe bol oslávený a letel späť na svoje miesto žiariaci a plný radosti. A anjel znovu ohlásil ďalšieho človeka.

Juanita Perezová. Moja upratovačka. Dozvedel som sa o Juanite veľa, keď sa jej život premietol pred mojimi očami. Jej manžel ju opustil a ona ostala sama s tromi malými deťmi. Aby sa mohla o ne postarať, pracovala cez deň aj v noci. Vďaka jej modlitbám milovali Ježiša. Bola tiež ženou modlitby. Pán mi umožnil, aby som videl, koľko sa modlila aj za moje deti, a bol som šokovaný. Došlo mi, že mala na moje deti väčší vplyv než ja sám! To ma pokorilo. Pomyslel som si, že táto žena, ktorej som sa dnes ráno ani nechcel pozrieť do očí, je niekým, s kým by som chcel od dnešného večera stráviť aspoň tisíc rokov. Ježiš povedal: "Ach, Juanita. Správne, moja dobrá a verná služobníčka. Buď oslávená!" Juanita bola oslávená. Vrátila sa späť na svoje miesto a poskakovala, oslavovala Boha, spievala mu chvály, a každý okolo nej bol dojatý. Poobzeral som sa po štadióne a asi tretina bola osvetlená. Pomyslel som si: "Človeče, za chvíľu prídeš na radu ty." A iste - po niekoľko stotisícoch ďalších ľudí aj viac, prišiel anjel, postavil sa na okraj pódia a povedal.

Daniel Scott Matthewson. Človeče....už je to tu!

Keď som vykročil hore po schodoch, preblesklo mi hlavou, že celé dejiny nové smluvy si mi teraz pozerajú na chrbát. To však nemalo v tejto chvíli žiadny význam, lebo predo mnou sedel sám Ježiš. Dostal som sa na najvyšší schodík, zastavil som sa a prešľapoval na okraji. Ježiš povedal: "Daniel, poď bližšie." Rozprávali sme sa. Bol to rozhovor, ktorý som sledoval u miliónoch ľudí, ale teraz som poznal jeho obsah. Ježiš povedal: "Daniel, chcem, aby si pochopil tento súd, prv než začne. Potrebuješ pochopiť význam tohto súdu. Nepôjde o tvoje hriechy. O tvoje hriechy som sa už postaral, veď vieš...Áno, postaral som sa o ne, moja krv ich prikryla. Tento súd nemá nič spoločné s tvojimi hriechmi. Tento súd bude čisto o tvojom správcovstve. Čo si urobil s tým, čo som ti dal...pre moje zámery? Daniel, mal si na to 37 rokov. 25 rokov od tvojho obrátenia. Budeme hodnotiť, čo si urobil s týmto časom. Dostal si finančné prostriedky. Dostal si duchovné dary... presnejšie dva duchovné dary. Dostal si dar vyučovať a dar povzbudzovať. Budeme hodnotiť, čo si s týmito darmi urobil pre moju cirkev. Dostal si talenty a poklady. Dostal si rodinu, zázemie a dedičstvo. Všetko toto vezmeme do úvahy a pozrieme sa, čo si s tým všetkým urobil pre mňa. Rozumieš? Povedal som: "Áno, áno, rozumiem."

Ježiš povedal: "Daniel, niekedy mi ľudia kladú otázky, keď sa dostanú až sem, a jedna z nich, ktorú dostávam veľmi často, znie: 'Prečo dnes musíme stáť pred týmto súdom? Prečo si nás neodmenil, keď sme boli ešte na zemi?' A moja odpoveď je: 'Odmenil som vás. Ale boli ste takí zaneprázdnení, že ste si to nevšimli. Alebo ste pripísali túto odmenu vášmu snaženiu a tak ste minuli všetko.

Ale dôvod, prečo dostávate tú najväčšiu časť odmeny tu, je, že pred dnešným dňom ste nemohli poznať plný dopad vášho snaženia. Vieš, keď ovplyvníš niekoho život a ten ide a ovplyvní ďalšieho a ten ďalší zase ďalšieho, je to ako sieť a ty máš zásluhu na každom ďalšom spojive... tak to berieme tu na súdnej stolici Kristovej.'" Wow!

Keď mi to všetko hovoril, musel som myslieť na D. L. Moodyho. Muža, ktorý žil sto rokov predo mnou a bol na rade práve predo mnou. D. L. Moody bol veľký evanjelista, viedol mnohých ľudí ku Kristovi a všetko toto sa pripísalo k jeho zásluhám. Začal však malou skupinkou biblického štúdia, ktorá sa rozrástla na školu a táto škola sa rozrástla na veľkú školu, ktorá sa volala Inštitút D. L. Moodyho. Hľadel som s údivom na to, ako mu pripísali zásluhy za každého človeka, ktorý na tej škole študoval. Títo študenti potom šli a ovplyvnili ľudí, ako napríklad nášho vedúceho mládeže v Dallase a jeho manželku. Na súdnej stolici Kristovej to brali, ako keby ich učil sám Moody. Oni potom šli a ovplyvnili mladých v našom zbore a tieto deti zase ovplyvnili ďalších. Moody mal zásluhy v životoch ľudí, ktorí žili v období po jeho smrti. Ježiš povedal:

"Dnes ti môžem povedať, aký vplyv si mal ty v mojom mene, Daniel." Povedal som: "Teším sa, že mi to ukážeš, Ježiš." Ježiš povedal: "Dovoľ, aby som ti vysvetlil tento proces," a ukázal mi jednu biblickú pasáž. V našich bibliách sa nachádza v 1K 3.

Jenže já jsem s vámi, bratři, nemohl mluvit jako s duchovními, ale jako s tělesnými, jako s nemluvňaty v Kristu. Krmil jsem vás mlékem, nehutným pokrmem, neboť jste ho ještě nemohli snést a ani dosud nemůžete, neboť jste stále tělesní. Copak nejste tělesní a nechodíte po lidských cestách, když mezi sebou máte závist a svár? Když jeden říká: "Já jsem Pavlův" a druhý "Já zas Apollův", nechováte se jen jako obyčejní lidé? Kdo je vůbec Apollos? Kdo je Pavel? Služebníci, skrze něž jste uvěřili, a to každý, jak mu dal Pán. Já jsem sázel, Apollos zaléval, ale vzrůst vám dal Bůh. Vůbec nejde o to, kdo sází, ani o to, kdo zalévá, ale o to, že Bůh dává vzrůst. Ten, kdo sází, a ten, kdo zalévá, jsou jedno; každý však dostane svou vlastní odplatu za svou vlastní práci. Jsme tedy Boží spolupracovníci; vy jste Boží role, Boží stavba. Podle Boží milosti, jíž se mi dostalo, jsem jako zkušený stavitel položil základy, na kterých pak staví další. Každý však ať dává pozor, jak na nich staví. Nikdo nemůže položit jiný základ, mimo ten, který je již položen, a to je Ježíš Kristus. Ať už kdo na tom základě staví ze zlata, stříbra, drahého kamení, nebo z dříví, sena či ze slámy, dílo každého vyjde najevo. V onen den se to ukáže; bude to zjeveno ohněm, neboť oheň vyzkouší dílo každého člověka. Zůstane-li něčí dílo, které postavil, získá odplatu. Shoří-li něčí dílo, utrpí škodu; sám sice bude zachráněn, ale jen jako skrze oheň. Copak nevíte, že jste Boží chrám? Vždyť ve vás přebývá Boží Duch! Kdokoli ničí Boží chrám, toho zničí Bůh, neboť Boží chrám je svatý, a to jste vy.

Ať se nikdo neplete: kdo z vás si myslí, že je na tomto světě moudrý, ať se raději stane bláznem. Pak teprve bude moudrý, neboť moudrost tohoto světa je u Boha bláznovstvím. Je přece psáno: "On chytá chytráky v jejich vychytralosti." A jinde: "Hospodin zná úmysly moudrých - ví, že neznamenají vůbec nic." Ať už se proto nikdo nechlubí lidmi. Všechno je přece vaše: ať Pavel, Apollos či Petr, ať svět, život nebo smrt, ať už přítomnost nebo budoucnost - všechno je vaše, vy jste Kristovi a Kristus Boží. Blázni pro Krista

Považujte nás tedy za Kristovy služebníky a za správce Božích tajemství. Od správce se žádá jen jedno - aby byl shledán věrným. Co o mně soudíte vy anebo lidé vůbec, to pro mě znamená velmi málo; nezáleží mi dokonce ani na vlastním úsudku. Mé svědomí je čisté, ale tím ještě nejsem ospravedlněn; mým soudcem je přece Pán. Nevynášejte tedy předčasné soudy. Až přijde Pán, osvětlí, co je skryté ve tmě, zjeví úmysly srdcí a tehdy každého ocení Bůh.

"Daniel, tvoj život je ako dom. Bol postavený na základe, ktorým som ja. Odovzdal si mi svoj život, keď si mal 12. Ja som bol základom domu, ale potom, ako ti povedali, si mal stavať v mojej moci dom, ktorý má význam pre večnosť. A takisto ako môžeš stavať dom z lacného alebo hodnotného materiálu, ako môžeš stavať z dreva, sena, slamy alebo iných bezcenných vecí, a môžeš stavať aj zo vzácnych kameňov - z vecí, ktoré majú hodnotu, tak podobne môžeš stavať aj svoj život. Môžeš ho vystavať z bezcenných dočas-ných vecí alebo z hodnotných večných vecí, ktoré majú cenu. Chcem, aby si si teraz predstavil, Daniel, že beriem veľkú fakľu a idem zapáliť tvoj dom. Tie veci, ktoré sú dočasné - drevo, slama, seno - a bezcenné veci, budú spálené pred tvojimi očami a už nikdy o nich nebudeme hovoriť. Prestanú existovať. Tu nič neznamenajú. Ale tie veci, ktoré majú hodnotu, vzácne kamene, budú prečistené v ohni. Budú tvojím pokladom pre celý zvyšok večnosti."

Ježiš ma začal učiť o bezcenných zemských veciach. Viete, vždy som si myslel, že to je hriech - zlé veci, ktoré robíme iným ľuďom - a bol som nadšený, že tieto veci by mali zhorieť. Neuvedomil som si však, že tam tiež patria veci, ktoré ľudia na zemi považujú za dobré, ale ktoré vykonali so zlými, nečistými motívmi. Pozrel som sa na Ježiša a povedal: "Pochopil som, ale kedy som urobil niečo so 100 percentne čistými motívmi?"

Ježiš povedal: "Nikdy. Si človek, to ľudia nedokážu. Ale to, čo som hľadal, Daniel, bol dominantný motív.Myslím to, čo ťa viedlo, aj keď tam boli ďalšie postranné, nesprávne motívy. Čo ťa poháňalo? Teraz všetky ostatné nečisté motívy spáli môj oheň a to, čo zostane, bude prečistené. Nakoniec všetko, čo ti zostane, bude čisté. Niekedy si dal do zbierky peniaze, lebo si chcel, aby ťa videli ľudia okolo. To spáli oheň. V nebi také niečo nemá hodnotu. Inokedy si dal dar v tichosti a skrytosti, lebo si vo svojom duchu cítil, že to máš urobiť. Teraz ťa za to odmením. Rozumieš?" Povedal som: "Myslím, že som to pochopil." Ježiš povedal: "V poriadku, Daniel, si pripravený? Môžeme začať?" - "Nie, skutočne nie som pripravený." - "Ale, Daniel, ....ešte čaká za tebou kopa ľudí, obávam sa, že si musíme pohnúť, takže začneme.

Áno?" "Dobre. Myslím, že som tak pripravený, ako budem aj kedykoľvek potom. Poďme na to!" Súd začal.

Už ste počuli frázu: "Celý môj život mi prebehol pred očami?" Takže celý môj život mi prebehol pred očami. Doslova prebehol. Keď tu stáli ostatní ľudia, vyzeralo to, ako keby súd trval len minútu a pol. Môj súd však trval 37 rokov. Znovu som videl celý svoj život. Ale s tým rozdielom, že som ho videl z Ježišovej perspektívy, nie mojej. Ježiš ma previedol celým mojím životom. Oheň, ktorý vychádzal z jeho očí, spálil všetko bezcenné a prečistil všetko hodnotné. Začali sme od môjho narodenia. Videl som, ako ma rodičia priniesli domov z nemocnice, a ako sa tešili, že majú doma taký roztomilý malý balíček a pripravili mi malú izbičku. Potom som sa videl ako batoľa, videl som svoje škôlkárske, školské roky...a ako roky ubiehali, videl som, že Kristove oči to všetko spaľujú na popol. Všetko to bolo drevo, slama a seno...z hľadiska večnosti bezcenné. Ešte som nebol následovníkem Krista. Nemohol som urobiť nič, čo by malo význam pre večnosť. Jeden z hlavných motívov týchto rokov bol hriech. Myslím tým, že keď som sa videl, šokovalo ma, aký sebecký som bol. Môj hrozný egoizmus. Ja, ja, ja. Všetko o mne, celý čas. Keď som sa odťahoval od svojich hriechov, zatiaľ čo Ježiš ich spaľoval pohľadom svojich očí, pozrel som sa na neho a užasol som. Jeho správanie sa vôbec nezmenilo. Jeho oči boli stále plné súcitu a jeho úsmev stále žiariaci. Uvedomil som si, že nemôže vidieť hriechy. Jeho krv ich prikryla. Nevidel ich. Áno! A nielen to, ale ako spaľoval moje hriechy a bezcenné veci, ktoré som vykonal, ja sám som na ne zabúdal a nevedel som si ich znovu vybaviť. Uvedomil som si, že na konci môjho súdu, nielen Ježiš nebude vidieť moje hriechy... ani ja ich už nebudem vidieť. Áno! To bolo úžasné.

Svetlá chvíľa mojich prvých 12 rokov prišla v jeden večer. Šiel som do svojej izby, ľahol si na posteľ a uvedomil si, že nemôžem zachrániť sám seba. Kľakol som si vedľa postele a modlil sa krátku a jednoduchú modlitbu. Povedal som: "Pane Ježišu, som stratený. Nemôžem zachrániť samého seba. Skúšal som byť dob-rý. Ale v tvojich očiach nebudem nikdy dosť dobrý. Zachráň ma, prosím. Ďakujem, Ježiš, za to, čo si pre mňa urobil na kríži. Ďakujem, že si prelial svoju krv namiesto mňa. Očisti ma svojou krvou, obmy ma, pro-sím. Príď a ži vo mne. A zmeň ma. Pomôž mi žiť pre teba a tvoje zámery." Modlil som sa túto modlitbu ako dvanásťročný chlapec, a tu pred súdnou stolicou Kristovou som videl, ako sa moja duša premenila. Už nebola čierna, ale biela. Videl som, ako moja duša prešla zo smrti do života. Videl som, ako Duch Svatý prišiel a začal žiť vo mne. Bol som prekvapený, aká neuveriteľná zmena nastala v tej chvíli. Obzrel som sa na Ježiša a jeho oči boli plné sĺz. Povedal: "Och, Daniel. Tak veľmi ťa milujem, Daniel! Ďakujem, že si mi uveril. Ďakujem, že si mi povedal svoje áno." A ja som povedal: "Och, nie, Ježiš. Ja ti ďakujem, čo si ty urobil pre mňa na kríži." Tak sme si navzájom ďakovali a bola to úžasná chvíľa.

Ježiš povedal: "V poriadku Daniel. Teraz sa dostaneme k veci. Teraz máš Ducha Svätého, ktorý v tebe žije. Teraz máš schopnosť urobiť niečo, čo má význam pre večnosť. Zostáva ti 25 rokov života. Všetko až po tento moment bolo spálené, ale teraz máš príležitosť urobiť niečo dobré pre večnosť. Pozrime sa, čo sa bude diať ďalej. Tak sme prešli k mojim rokom nového stvorenia. Keďže nemáme teraz toľko času, aby som vám dnešné ráno porozprával, čo všetko sa dialo za tých 25 rokov, budem to musieť trochu zhrnúť. Takže porozprávam vám len o troch veciach, ktoré som si za týchto 25 rokov všimol. Tri pozorovania. Tri lekcie, ktoré som sa veľmi mocným spôsobom naučil, keď Ježiš spolu so mnou prechádzal môj život.

Po prvé, čo si myslí Ježiš, je najdôležitejšie. Čo si o mne myslí Ježiš je dôležitejšie, než čo si o mne myslí niekto iný. Teraz pri súdnej stolici Kristovej sa to ľahko hovorí, ale nežil som podľa toho na zemi. Mal som jeden problém. Chcel som, aby ma ľudia mali radi. Chcel som sa im zapáčiť. Chcel som splynúť s davom bez ohľadu na to, o koho sa jednalo a koľko rokov som mal. Následkom toho som urobil niekoľko nesprávnych rozhodnutí prispôsobiť sa, aby ma ľudia mali radi. Nepýtal som sa, čo si o tom myslí Ježiš. Jedna vec sa udiala tesne po mojom obrátení.

Keď som mal 12 hrali sme sa s kamošom Jimmym v telocvični. Užívali sme si hry, keď prišla jedna skupina "in" detí. Boli starší než my a spýtali sa: "Hej, chcete si zahrať baseball?" Pozrel som sa na Jimmy-ho a povedal: "Rád by som si zahral baseball." Ostatní povedali: "My Jimmyho nechceme, máme miesto len pre jedného. Chceme teba, Daniel. Chceš hrať?" Pozrel som sa na Jimmyho a on povedal: "To je v poriadku. Choď a zahraj si s nimi. Budem O.K." "Skutočne, nevadí ti to? Si si istý? Dobre, ďakujem." A odbehol som zahrať si baseball so svojimi novými priateľmi. Nikdy som si potom na Jimmyho nespomenul. Ale tu pri súdnej stolici Kristovej som videl, ako sa jeho srdce roztrhalo. Pozrel som sa na Ježiša. Nepozeral sa za mnou, ako bežím so svojimi novými kamošmi preč, ale díval sa na zlomené srdce. Uvedomil som si, že nikdy som sa nespýtal Ježiša, čo si o tom myslí. Ani mi to nenapadlo! Odišiel som s chlapcami, ktorých som pokladal za dôležitejších.

To sa opakovalo do mojej puberty. Stále som sa tiež hádal so svojím otcom. "Syn môj, prečo sa nedáš ostrihať?" - "Ale, otec, strihal som sa minulý rok. Ostrihám sa na budúci rok. Daj mi pokoj! Dobre?" - "V tomto snáď nechceš ísť von?" - "Ale áno, chcem!" - "Nie, v tom teda nepôjdeš!" Vrážali sme do seba hlavami ako barany. A viete čo? Na väčšine veci, o ktorých sme sa hádali, mi vôbec nezáležalo. Boli to len moji priatelia, ktorí chceli, aby som tak vyzeral, tak sa choval, tak hovoril. Snažil som sa urobiť na nich dojem. Tak som bojoval so svojím otcom celé moje dospievanie. Pozrel som sa na Ježiša a povedal som: "Prečo som tak zápasil? Prečo mi tak veľmi záležalo na tom, čo si o mne myslia ostatní?" Typnite si, čo odpovedal. "Daniel, ja som chlieb života. Keby si sa sýtil mnou, nebol by si taký hladný. Len ja môžem nasýtiť. Bol si taký zaneprázdnený a nikdy si si na mňa nenašiel čas. Preto si nikdy plne nepocítil moje prijatie. Tak si chodil a hľadal ho u iných ľudí. Zároveň si urobil niekoľko veľmi zlých rozhodnutí."

Táto moja tendencia pretrvávala až kým som šiel na vysokú školu. Chodil som do školy so svojím kamošom Jerrym, ktorého som poznal ešte z gymnázia. Boli sme najlepší priatelia. Och, starý kamoš Jerry .....! Rozhodli sme sa, že budeme všetko robiť spoločne nasledujúce štyri roky, ktoré nás čakali. Celé štyri roky sme bývali spolu na jednej izbe. Nič nás nerozdelilo. Raz prišiel za mnou jeden chlapec a povedal: "Hej, Daniel, chceme aby si s nami býval na izbe." - "Naozaj?" - "Áno!" - "A čo Jerry?" - "Jerryho nechceme.

"Ty tomu nerozumieš. My spolu bývame." - "To mi je ľúto, ale my chceme len teba." - Pozrel som sa na Jerryho a v očiach som mal otázku: "Tak, čo si o tom myslíš, Jerry?" Skutočne vyzeral, akoby s tým súhlasil. "Nevadilo by ti to? Naozaj? Och, díky, kamoš!" - Tak som odišiel so svojimi novými priateľmi a za Jerrym som sa ani neobzrel. A tak ako aj Jimmyho srdce aj jeho srdce som videl zlomené pri súdnej stolici Kristovej. Pomyslel som si, keby som to tak mohol zmeniť...keby som sa mohol vrátiť. Žil by som úplne inak. Keby som robil rozhodnutia, spýtal by som sa Ježiša, čo si o tom myslí. Nenechal by som sa viesť názormi iných ľudí. To bol môj prvý postreh.

Moja druhá lekcia: Investícia do ľudí má naozaj hodnotu. Naozaj sa oplatí investovať do ľudí. Neviem, ako sa na ľudí pozeráte, ale ja som sa na nich vždy pozeral ako na scenériu, kulisy môjho života. Chcem tým povedať, že som ich považoval za akýsi doplnok, ktorý má môj život urobiť zaujímavejším. Mal som manželku, aby som vyzeral dobre. Mal som deti, aby som urobil dojem a mohol sa pochváliť ich športovými a študijnými výsledkami. Ľudia v práci tam boli preto, aby som ja mohol byť úspešnejší. Všetko bolo pre mňa a kvôli mne. Celý svet je javisko a ja som najdôležitejší herec a každý zohráva určitú úlohu v mojom živote. Takto som žil. Ale tu som videl, že Ježiš sa pozerá na ľudí úplne inak. Vidí ich srdce. Vidí, že boli stvorení na Boží obraz. Vidí ich ako hodných jeho obeti, služby, súcitu, milosti, odpustenia a lásky....hodných, aby im slúžil.

Naučil som sa tiež, že vždy, keď investujete do ľudí, tu na súdnej stolici Kristovej dostanete odmenu. Dáva to zmysel, lebo ľudia sú veční a ak chcete urobiť niečo, čo má význam pre večnosť, a investujete do večnej bytosti, potom to ovplyvní aj večnosť. Už som to počul aj predtým, než som prišiel sem, ale pohľad zo súdnej stolice Kristovy zmenil všetko. Nemal som veľa zmysluplných vzťahov, ale jeden z nich bol predsa len mojím svetlým momentom na súdnej stolici Kristovej. Bol som štvrtákom na gymnáziu. Do nášho zboru chodil jeden veľmi vysoký chlapík. Nevyštudoval teológiu, bol podnikateľom, ale slúžil medzi mládežou. Volal sa Randall Burton. Tento Randall ma zobral pod patronát ako starší a vyučoval ma Božiemu slovu. Učil ma o Duchu Svätom a o tom, ako Duch Svätý žije v nás, usvedčuje nás, vedie a mení nás. Skutočne som prežil dotyk Ducha. Viedol ma a ja som ho poslúchal, takže som v moci Ducha Svätého naozaj pomáhal meniť ľudské životy. Bolo to jedno z najvzrušujúcejších období v mojom živote. V tom čase chodila na mládež aj jedna dievčina. Volala sa Sandy. Mala problémy zaradiť sa do kolektívu. Môžem len povedať, že bola iná ako ostatní mládežníci a nevedela si medzi nimi nájsť svoje miesto. Tak som šiel za ňou a predstavil som sa jej.

Pozval som ju na skupinku, vzal som ju so sebou a predstavil ju ostatným vedúcim a mladým ľuďom. Zaradili ju do skupinky, do ktorej som patril aj ja. Začal som investovať do jej života. Pozrel som sa na Ježiša a spýtal sa: "Ježiš, zabudol som na Sandy. Čo sa s ňou stalo?" Ježiš mi dovolil, aby som videl, aký bol zvyšok jej života. Po troch týždňoch od toho dňa sa so mnou modlila a prijala Krista. Povedal som: "Úplne som na to zabudol." Ale tu na súdnej stolici Kristovej som mohol vidieť, ako jej duša prešla zo smrti do života. Videl som, ako Duch Svätý prišiel a prebýval v nej. Potom išla na vysokú školu a začala veľkú evanjelizačnú službu a viedla nových veriacich v učeníctve. Pripísali mi zásluhu za všetkých týchto ľudí, ktorých viedla ku Kristovi. Bolo to úžasné. Potom sa vydala a mala skvelé manželstvo. Vychovala tri nádherné deti, ktoré keď vyrástli, spoznali Ježiša a ovplyvnili životy iných ľudí v jeho moci. Mal som čiastočné zásluhy na tom, čo urobili pre Božie kráľovstvo. Sandy sa stala učiteľkou Biblie a viedla učeníkov. Pripísali mi čiastočné zásluhy v životoch všetkých ľudí, ktorých viedla, a v životoch tých, ktorých viedli oni.

Užasol som, aký vplyv mohol mať mladý dorastenec na ďalšieho dorastenca a čo všetko mohol urobiť pre večnosť. Ježiš povedal: "Daniel, vystri svoje ruky!" Vystrel som ruky. Dal mi obrovský drahokam, položil ho na moju dlaň. Z jeho očí vyšľaDahol oheň a spálil všetky nečisté motívy a mne zostal tento nádherný čistý poklad. Ježiš povedal: "Pokračujme, Daniel! Za to, že si investoval niečo zo svojho života do Sandy, tento poklad bude naveky tvoj." Och, investícia do ľudí stojí skutočne za to. Problémom môjho života bolo, že takéto investície boli zriedkavé a ojedinelé. Väčšina mojich vzťahov nemala hodnotu. Po skončení gymnázia som sa dostal na vysokú školu a začal som žiť takým štýlom ako väčšina vysokoškolských mla-díkov. Začal som dosť piť, ponocoval som, prestal som chodiť do zboru. Vôbec som sa tam neukázal. Nenavštevoval som žiadnu skupinku, kde by sa študovala Biblia, vôbec som duchovne nerástol. Koketoval som s drogami, začal som sexuálne žiť. Môj život bol jeden veľký chaos. Striedal som dievčatá, zakaždým som chodil s nejakou inou. Vždy len niekoľko týždňov. A potom prišla Peggy.

Ó, Peggy. Tak sa líšila od ostatných dievčat. Bola taká milá, taká čistá. Nežila sexuálne ako ja. Nepila alkohol. Nebrala žiadne drogy a ja som miloval jej čistotu. Skutočne ma to priťahovalo. Začali sme spolu chodiť a netrvalo dlho, kým som ju skazil. Čím viac času sme spolu trávili, tým viac sa mi podobala. Začali sme sa hádať, boli sme na seba stále nahnevaní a nakoniec sme sa rozišli. Už sme sa nikdy nevideli. Hľadal som dieru, do ktorej by som zaliezol a schoval sa. Nikde sa nedalo skryť, bol tam len Kristov trón. "Ježiš, čo sa stalo s Peggy?" "Och,"povedal, "Trikrát sa vydala. Jej prví dvaja manželia ju zneužívali a tretí ju opustil." Zvesil som hlavu. Ježiš sa spýtal: "Na čo myslíš?" Povedal som: "Je to moja vina. Ja môžem za to, že mala taký mizerný život." Ježiš povedal: "Nie, Daniel, nie je to tvoja chyba. Každý je zodpovedný za svoje roz-hodnutia. Ty si zodpovedný voči Peggy, ale nie si zodpovedný za Peggy. Áno, prepásol si príležitosť viesť ju ku mne a viedol si ju opačným smerom. Ale ona je zodpovedá za svoje rozhodnutia." Spýtal som sa: "Ježiš, čo sa stalo? Čo sa stalo s Peggy?" Povedal: "Niekoľko rokov po jej treťom rozvode jej niekto povedal o mne. Uverila vo mňa a teraz je tu a chce s tebou hovoriť, Daniel." - "Skutočne?" - "Neboj sa, Daniel. Bude to dobré stretnutie. Nebo je plné milosti." - Pozrel som sa na vzťahy vo svojom živote a pomyslel si: "Och, keby som tak mohol žiť znovu. Keby som sa tak mohol vrátiť a začať odznova. Veľmi by som zmenil svoj život. Prestal by som zanedbávať svoju manželku a deti a investoval by som svoj život do nich. Kázal by som evanjelium strateným. Viedol by som v učeníctve tých, čo uverili v Krista. Pretože na súdnej stolici Kristovej sú ľudia všetko... lebo Ježišovi na ľuďoch záleží.

Tretia vec, ktorú som sa naučil, tretia perspektíva, ktorú som získal, tretí postreh bol tento: Všetko je iné, úplne všetko. Všetko vyzerá inak. Počuli ste porekadlo, že pre stromy nemôžeš vidieť les? Keď som bol na zemi, chodil som s jedným veľkým dubom pred očami. Myslel som si, že vidím celkový obraz. Avšak tu, kde som videl skutočne celý obraz, mohol som zrazu uvidieť celý les naraz a pochopil som, aký slepý som bol, aké smiešne boli niektoré moje rozhodnutia. Jedno z nich som urobil krátko predtým, než sa Ježiš vrátil. Zmenil som prácu. Zavolal mi Derek Hogan.

Derek Hogan bol mužom číslo jedna v našom priemyselnom meste a už len to, že mi zavolal, mi vohnalo srdce do krku. Povedal: "Príďte za mnou, chcem sa s vami porozprávať." Vošiel som do jeho nádhernej rozľahlej kancelárie. "Dobrý deň, rád vás poznávam, pán Hogan." Hogan povedal: "Chcem, aby ste pracovali pre mňa." Povedal som: "Naozaj?" ...človeče... Hogan: "Nielen to. Chcem vám dať dvojnásobný plat." Pomyslel som si: "Asi ma vystrie! Dvojnásobný plat?" - "Robíte si žarty? Dvojnásobný plat? Dobre, ale musím sa najprv porozprávať so svojím šé-fom. Určite sa vám ozvem." Povedal: "Neváhajte, moja ponuka nebude trvať dlho." - "Ozvem sa čo najskôr, sľubujem." Teraz sa musím porozprávať s Johnom Michellom. John Michelle bol priateľ môjho otca. Boli spolubývajúci na internáte počas vysokoškolského štúdia. Dal mi moju prvú šancu, podržal ma, keď som skončil školu. Urobil som niekoľko chýb, však, John? Každú chvíľu, jednu - dve. Áno, ale poznáte to: učil ma, školil ma, pomáhal mi, pomáhal mi rásť a ja som sa zdokonaľoval. Bol to Boží človek.

Podarilo sa mi urobiť niekoľko dobrých obchodov a stal sa zo mňa celkom dobrý obchodník. Povedal som: "Vieš, Derek Hogan mi ponúkol prácu, dal mi možnosť zapojiť sa do jeho firmy. Takže idem robiť pre neho. Určite sa to nedá vykompenzovať platom. Viem, že som firme získal pekné účty. Viem, že ťa to trápi. Nebudem si robiť na ne žiadne nároky ďalšie tri roky. Dobre? Môžeme sa tak dohodnúť? Ďakujem. Dobre, dobre. Ďakujem vám za všetko, čo ste pre mňa urobili. Naozaj si to vážim."

"Tak som tu! Som celý váš!" Akonáhle som však prešiel k Hoganovi, jeho vystupovanie sa úplne zme-nilo. Začal mi hovoriť, čo všetko sa odo mňa bude vyžadovať. Stanovil cieľ - kvótu a zavelil: "Bež za ňou! Dosiahni ju!" A ja som ju dosiahol, lebo som bol dobrý. Pracoval som stále viac a viac. Pracoval som viac a viac. Začal som zanedbávať svoju rodinu, svoju ženu a deti - stále viac a viac. Ale teraz som skutočne mal, čo som chcel. Za rok a pol sme sa presťahovali do dvakrát väčšieho domu. Mali ste vidieť to auto, v ktorom som jazdil. Na všetkých športových akciách som sedával v prvom rade. To bolo niečo! Jedného dňa som pri-šiel so kancelárie Dereka Hogana a on mi povedal: "Získaj účet Metro Century." - "Och, to nemôžem, ten patrí Michellovi." Povedal: "No, pokiaľ viem, nemáš s ním uzavretú žiadnu zmluvu o nekonkurovaní, že áno?" Odpovedal som: "Nie, nemám. Zmluvu nie, ale dohodu. Dal som mu slovo, sľúbil som mu..." Hogan povedal: "Slová v biznise nič neznamenajú, Matthewson." Povedal som: "Nie, to nemôžem." Hogan: "Ale áno, môžeš. Daj sa do toho!" Ja: "Nie, to nemôžem!" Hogan: "Buď to urobíš alebo si môžeš zbaliť veci." - "Dobre, urobím to." Nebol pre mňa problém získať ten účet. Mal som známosti. Michellovi som sa nemohol pozrieť do očí. Vyrazil som mu z ruky účet Metro Century. Nikdy som sa neobzrel späť. Až dodnes som ne-mal predstavu, čo som spôsobil. Ale tu som uvidel, že ho to zničilo ako človeka a jeho podnikanie skrachovalo. Pomyslel som si: "Človeče... tu je všetko iné." Myslel som si, aký som skvelý, že mi svet leží pri nohách. Myslel som si, že všetko pôjde podľa mojich predstáv. Myslel som si, že nakoniec vyhrám ja. Ale tu som videl, že postupne na mňa zabúdali ľudia, ktorých som miloval. Môj život sa točil okolo svetských vecí, ktoré nemali význam pre večnosť, zraňoval som ľudí, ktorí boli ku mne dobrí. Povedal som si: "Všetko vyzerá odtiaľto ináč. Och keby som to tak mohol urobiť znovu. Keby som sa mohol vrátiť a žiť svoj život odznova...jedna vec, ktorú by som zmenil, by bola, že by som žil pre tento deň. Predtým, než by som niečo urobil, spýtal by som sa sám seba, ako to bude vyzerať na súdnej stolici Kristovej?"

Och, keby som tak mohol žiť znova. S hanbou vám musím povedať, že zvyšné roky svojho života boli úplne bezcenné z hľadiska večnosti. Drevo, seno, slama....zhoreli pred mojimi očami, lebo som bol taký pohltený prácou. Nesnažil som sa urobiť nič, čo by malo večný význam. Ježiš sa vrátil v mojom živote a ja som bol zrazu tu. Ježiš povedal: "Dobre. Skončili sme. Skončili sme s tvojím súdom. Prišiel čas, aby sme urobili zhrnutie." - "Som pripravený."

- Ježiš povedal: "Daniel Scott Matthewson..." a keď to povedal, všetci prítomní počuli moje meno, takže každý si šiel vypočuť môj posudok. Povedal som: "Áno." Ježiš povedal: "Dostal si finančné prostriedky, o ktorých sa niektorým ľuďom nesníva ani v najdivokejších snoch. Pravdepodobne si si to ani neuvedomoval. Ale patril si k 1% najbohatších ľudí v celej histórii..."....nemal som ani poňatia..."Áno, patril..." ...wow. Povedal: "Väčšinu svojho bohatstva si minul sám pre seba. Dal si z toho len veľmi málo pre účely môjho kráľovstva. Preto si si tu nazhromaždil len veľmi málo. Nemáš tu teda veľmi z čoho oslavovať, tu na súdnej stolici Kristovej, ohľadom svojho finančného správcovstva." - "Áno, Ježiš." Povedal: "Dostal si duchovný dar vyučovať. Nikdy si nikoho nevyučoval. Mal si duchovný dar povzbu-denia. Zriedkavo si niekoho potešil. Navyše to bolo väčšinou zo sebeckých motívov. Daniel, keď sa poze-rám na tvoj život, musím skonštatovať, že bol veľmi premárnený, bezcenný." Môžete počuť niečo horšieho?

Ježiš povedal: "Áno, boli chvíle, keď si prinášal úžitok Božiemu kráľovstvu, ale bolo ich málo a boli zriedkavé. Väčšina tvojho života bola bezcenná." Myslel som si, že nič horšie som nemohol počuť. Potom som však počul ešte niečo horšie. "Daniel," povedal Ježiš, "Tvoj celkový posudok znie: 'Opustil si svoju prvú lásku.'" Podlomili sa mi kolená. Skoro som nemohol dýchať. Myslel som si, že sa už nikdy nepostavím na nohy. Bola to pravda. Myslím, že to bola úplná pravda. "Uveril som v neho, aby som bol spasený, a potom som ho odhodil. Zanedbal som Ho. Ťahal som Ho za sebou ako psa na vodítku. Keď som Ho potreboval, bol som ním nadšený, maznal som sa s ním; ale potom som ho zase ťahal za sebou. Hodil som Ho na zadné sedadlo môjho ..och...takého skvelého života, keď som jazdil sem a tam. Bola to úplná pravda. Opustil som svoju prvú lásku." Potom však Ježiš povedal tie najkrásnejšie, najmilostivejšie a najsúcitnejšie slová, aké boli kedy vyslovené ľudskej bytosti. Povedal: "Daniel, opustil si svoju prvú lásku, ALE TVOJA PRVÁ LÁSKA ŤA NIKDY NEOPUSTILA." "Ó, ďakujem ti Ježiš, ďakujem Pane." Povedal: Daniel, niet odsúdenia pre tých, ktorí sú v Kristovi Ježišovi." Áno, som taký rád, že ma neodsúdi. "Staré veci sa pominuli a nastali nové. Odteraz to bude už len lepšie." Po tvári mi stekali slzy. Trochu ma to zmiatlo, lebo som si myslel, že podľa Biblie v nebi nie je žiadny plač.

Potom som si spomenul na pasáže v Zjavení, ktoré v skutočnosti hovoria, že Boh zotrie každú slzu z tváre....to znamená, že nejaké slzy tam sú, ale on ich zotrie. Tak, tu boli moje slzy. Slzy ľútosti a sklamania. Hanba. Ježiš to pre mňa urobil. Zostúpil z trónu a prišiel ku mne. Zotrel moje slzy. Odvtedy som už nikdy neplakal. Nikdy. Zdvihol ma z kolien a chytil ma za ramená. Povedal: "Daniel Scott Matthewson, buď oslávený!" Ó, ľudia. Bol som oslávený! Wow! Aká zmena! V tej chvíli všetko, čo bolo v mojom živote spálené, zmizlo a bolo odstránené z mojej pamäte. Nemohol som si spomenúť ani na jednu bezcennú vec v mojom živote. Jediné, čo zostalo, bol môj vzťah s Kristom a moja odmena. To bolo viac než dosť! Letel som sám na svoje miesto a ako som letel, zazrel som svoju ženu a deti. Zamával som im. Vyskakovali od radosti a moje deti hovorili: "To je náš tatko...." Sadol som si na svoje miesto a ľudia okolo ma objímali a potľapkávali ma po chrbte. Hovorili mi: "Daniel, sme radi." ...Och, myslel som si, že o tom je nebo.. Milujem to. A budem tu naveky!

Súd pokračoval a pokračoval a pokračoval. Nakoniec posúdili posledného. Akonáhle sa to skončilo, môj priateľ, Nadira Jenske, ktorý sedel vedľa mňa, muž z Japonska, sa postavil a svoje štyri koruny mal navlečené po dvoch ma ramenách, odletel až k pódiu a padol na tvár pred Kráľom. A hodil svoje koruny k jeho nohám. Akonáhle to urobil, začali chodiť ľudia odvšadiaľ zo štadióna a hádzali svoje koruny k Ježišovým nohám. Tiež som sa postavil a siahol som si na hlavu...žiadnu som nemal. Pomyslel som si....och, keby som to tak mohol urobiť znova...Keby som sa mohol vrátiť, mal by som korunu. Mohol by som zísť dole a pripo-jiť sa k vrcholnému uctievaniu. Hádzal by som tiež svoje koruny ku Kráľovým nohám. Ale či už sme mali korunu alebo nie, mohli sme spolu s ostatnými spievať chvály. Vzdávať obete chvál. Tak sme sa pripojili. Začali sme spievať o tom, ako hádžeme svoje koruny k Ježišovým nohám a úplne sa mu vydávame.

Klaniame sa. Hádžeme svoje koruny k nohám Ježiša. Veľká je jeho milosť a láska pri nohách Ježiša. Voláme svätý, svätý, svätý, voláme svätý, svätý, svätý je Baránok náš.

Ľudia sa postupne pridávali. Všetci stáli po celom štadióne a spievali z hĺbky svojho srdca. Zrazu jeden anjel, spomedzi tých, čo boli nad nami, začal spievať nádhernú pieseň chvály nášmu Kráľovi. Všetci sa zastavili, zavreli oči, počúvali a uctievali spolu s anjelom. Milujem ťa, Pane, pozdvihujem svoj hlas, uctievam ťa, moja duša sa raduje, Raduj sa, môj Kráľu, z toho, čo počuješ, nech je to sladkým zvukom pre tvoje ucho

Všetci sme sa pripojili. Môj Ježiš, si spásou, Pán, nie je nik ako ty. Chcem v každý čas, tak ako dnes, Teba chváliť Pán môj a Kráľ Môj Majster, si štítom, záchranou, si pokoj môj.
Všetko, čo viem, a všetko, čo mám, Tebe dávam rád, môj Pán. Sám si môj Boh, celá zem nech vidí, že sláva a moc, majestát ti patrí horu pred trónom sa skláňajú A ty sám vládneš slávne. Spievam ti rád, veď si Pán môj a Kráľ. Naveky chcem stáť, teba stále mať rád.
Nič nie je viac ako láska, čo dal si nám.

Och. Vrátili sme sa na svoje miesta. Keď sme si všetci posadali, Ježiš sa postavil zo svojho trónu vzadu na pódiu. Bolo tam toľko korún, že sa ani nemohol dostať dopredu. Žiadna koruna nezostala na hlave. Predral sa hromadami korún dopredu a povedal: "Slávnostný hod Baránkov za začína. Ale predtým, než spolu začneme hodovať, som si istý, že sa chcete zvítať so svojou rodinou a priateľmi. Choďte a strávte spolu nejaký čas. Keď príde čas hostiny, dáme vám vedieť. Znovu zaznejú fanfáry.

Choďte a radujte sa zo seba navzájom. Všetci sme naraz vyleteli. Miliardy oslávených bytostí. Ak ste niekedy videli obrovský ohňostroj na oslavách 4. júla, s týmto sa to nedá ani porovnať. Inštinktívne som vedel, kam mám letieť. Letel som von zo štadióna a uvidel som svoju ženu. Objal som ju. Aj svoje deti. Pozerali sme sa na svoje poklady a čudovali sme sa, čo všetko Boh urobil prostredníctvom nás.